De Tomaso
Pantera GTS Sedadlá s lamelovým operadlom, ktoré vyvolali kritiku na autosalóne v New Yorku, boli v sériových vozidlách nahradené konvenčnejšími športovými sedadlami obopínajúcimi telo: priestor pre nohy bol veľkorysý, ale pedále boli posunuté a priestor nad hlavou bol nedostatočný pre vodičov vysokých približne 1,83 m. [4] Odrážajúc transatlantické ambície svojich tvorcov, Pantera sa dodávala s množstvom štandardných prvkov, ktoré sa v Európe zdali byť exotické, ako napríklad elektrické okná, klimatizácia a dokonca „dvere, ktoré bzučia, keď sa... otvoria“ [4] V čase, keď Pantera dosiahla štádium výroby, bol interiér vo väčšine ohľadov dobre vyriešený, hoci položenie ruky na stredovú konzolu mohlo viesť k neúmyselnému aktivovaniu zle umiestneného zapaľovača cigariet [4].


Model Pantera navrhol dizajnér Tom Tjaarda, pôvodom Američan, z talianskej dizajnérskej firmy Carrozzeria Ghia a nahradil model Mangusta. Na rozdiel od modelu Mangusta, ktorý používal podvozok s oceľovou kostrou, mal podvozok modelu Pantera konštrukciu oceľového monokoku, čo bol prvý prípad, keď spoločnosť De Tomaso použila túto konštrukčnú techniku.

Automobil debutoval v Modene v marci 1970 a o niekoľko týždňov neskôr bol predstavený na autosalóne v New Yorku v roku 1970. Približne o rok neskôr sa začali predávať prvé sériové vozidlá a výroba sa zvýšila na tri denne. De Tomaso predal práva na Panteru spoločnosti Ford, ktorá mala distribuovať vozidlá v Spojených štátoch prostredníctvom svojich predajcov Lincoln-Mercury, zatiaľ čo Alejandro De Tomaso si ponechal práva na predaj Pantery v Európe.


GTS má tiež podstatne širšie kolesá, agresívnejšie nastavenie hriadeľa riadenia, ventilované kotúčové brzdy, upravené pruženie a prevodové pomery a nápadné matné čierne prvky karosérie.

Logo Pantera obsahovalo symbol v tvare písmena T, ktorý používali De Tomasovi argentínski predkovia zaoberajúci sa chovom dobytka, ako aj verziu argentínskej vlajky otočenej na bok, inšpirovanú tým, že zakladateľ spoločnosti Alejandro De Tomaso sa narodil a vyrastal v Argentíne. Prevodovka ZF transaxle použitá v modeli Mangusta bola použitá aj v modeli Pantera: cestujúci v ranom modeli Pantera zaznamenal, že mechanické zvuky vychádzajúce z prevodovky transaxle boli rušivejšie ako dobre tlmený hluk motora. Ďalším talianskym vozidlom, ktoré malo spoločnú prevodovku ZF transaxle, je Maserati Bora, tiež uvedená na trh v roku 1971, hoci vtedy nebola dostupná na predaj. Kotúčové brzdy s posilňovačom na všetkých kolesách a riadenie s ozubeným hrebeňom boli štandardnou výbavou modelu Pantera. Podľa Car and Driver z roku 1971 dokázala Pantera zrýchliť na 97 km/h (60 míľ/h) za 5,5 sekundy.

Na jar 1972 spoločnosť De Tomaso predstavila športovejší model GTS pre európsky trh. Model GTS bol vyvinutý pre preteky skupiny 3 a dostal výkonnejší motor s výkonom 350 k (257 kW; 345 k) DIN pri 6 000 ot/min vďaka kompresnému pomeru 11,0 : 1 (oproti 8,0 : 1 v modeli Pantera na americkom trhu), väčším karburátorom Holley, kovanému hliníkovému saciemu potrubiu a voľnejšie prúdiacim výfukovým koncovkám. ZVUK MOTORA